Školský internát pri SZŠ sv. Alžbety  v Košiciach

 
  SVÄTÁ ALŽBETA UHORSKÁ (DURÍNSKA)

           Sv. Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Bratislave, kde sa narodila,prežila prvé štyri roky svojho života. Z politických dôvodov bola už ako  jednoročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub len osem rokov.

           Do svojich štyroch rokov žila   sv. Alžbeta na  rodičovskom kráľovskom uhorskom dvore, odkiaľ bola v 1211 prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad Wartburg v Durínsku. Po dovŕšení 14  rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti: syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená. 

          Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých,  pretože jejživot bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka sv. Františka z Assisi.

          Grófovým príbuzným sa však počínanie sv. Alžbety nepáčilo.
Po tom čo Ľudovít IV. V roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas
križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti sv.Alžbete tvrdo zakročili. 
Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburgu.  Sv. Alžbety sa našťastie ujal jej posledný spovedník, známy kazateľ Konrád z Marburgu.  Ten pre ňu vymohol                                                                  aspoň časť majetku z jej dedičského podielu.  Sv. Alžbeta sa ho však vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti  v roku 1231 slúžila chorým. Už štyri roky po jej smrti vyhlásil pápež Gregor IX. Alžbetu Uhorskú za svätú.